Keď niekoho podceňujem alebo som voči nemu zaujatý ( či už je to dieťa alebo dospely), v skutočnosti tým uzbližujem iba sám sebe.
Odsudzovaním druhých oslabujem sám seba. Strácam radosť zo života aj dobrú náladu. Cítim sa zle a klesá aj moja telesná imunita. (Dá sa to dokázať na hladine bielych krviniek).
Keď začnem na niekoho myslieť v zlom, chytám sa do pasce. Zisťujem, že sa jej neviem otvorene pozrieť do očí. Začnem sa jej pohľadu vyhýbať. Začnem sa od nej dištancovať. Cítim sa zle a previnilo. V hĺbke duše viem, že som sa odlúčil od toho najlepšieho, čo je vo mne. Už nikdy sa tomuto človeku nebudem môcť pozrieť priamo do očí bez tohi, aby som mal nepríjemný pocit viny.
Netvrdím, že je to jednoduché. Netvrdím, že sa mi darí žiť bez kritizovania a obviňovania druhých, napriek tomu však platí:
Moje predsudky voči druhým v skutočnosti zraňujú a oslabujú len mňa keď sa tak správam, necítim sa dobre.
Ten, kto opovrhuje druhým, sám nemôže byť šťastný.
Pritom každý útok na druhého človeka, či už myšlienkou, slovom alebo činom, je určitou formou sebaobrany. Jej cieľom je vyhnúť sa pohľadu na seba samého.
Práve poctivý pohľad sám na seba je však nesmierne dôležitý. Ak na sebe vidím niečo, čo sa mi nepáči, nemusím sa za to obviňovať. stačí to s pochopením prijať ( a ak treba, postarať sa o zmenu).
Samozrejme, ak prijmem sám seba, budem vedieť ľahšie prijať druhých.
čo ak tým sústavným obviňovaním a nápadaním druhých v skutočnosti vydávam svedectvo sám o sebe?!
Odsudzovaním druhých toho odhaľujem veľa o sebe.
Kažému niekedy prichádzajú na um negatívne a zaujaté myšlienky o druhých.
Otázkou je, čo s takýmtito myšlienkami spravíš.
Preto keď sa pristihneš, že niekoho obviňuješ alebo súdiš, v duchu si predstav, ako naňho ukazuješ prstom, Všimni si, že síce ukazuješ jeným prstom naňho, ale tri prsty mieria na teba!!!
Predsudky voči druhým
30.06.2008 14:22:08
Komentáre